Z ,,bojiska" sa presunuli do domu. Joel a Alex sa usadili na gauč, Michael oproti ním do kresla. Christian sa ho odmietal pustiť, tak si ho posadil na kolená. Chris zložil hlavu na jeho rameno, takže mal prefektný prístup ku krvy. Michael ho hladil po vlasoch.
,,Tak," prelomil ticho Alex. ,,chcem od teba vysvetlenie."
,,Vysvetlenie čoho?" odpovedal Micael otázkou.
,,Toho, prečo si tu nebol, prečo si nechal Chrisa napospas armáde. Prečo si dovolil, aby na ňom robili také zverstvá." Alex pomaly zvyšoval hlas.
Michael si len povzdichne.
,,Nestihol som to," odpovie proste.
,,Nestihol čo?" ozve sa pre zmenu Joel. alexa si stiahol ku sebe a tíši ho.
,,Ja..." na chvíľu sa odmlčí a povzdychne si. ,,Vedel som o Christianovej existencí a nikdy som nechcel, aby skončil takto. Je to náš kráľ, môj pán. Je z nás najsilnejší. Viem o ňom všetko, aj keď som ho nikdy nevidel. Poznám ho.
Lenže pred siedmimi rokmi sa stalo čo sa stať nemalo. Chrisa mi uniesli. Najprv spôsobili zmätok, potom ho uniesli." Chris zodvihol hlavu. Toto boli jeho prvé spomienky, aj keď len v útržkoch. Nedkázal ich spojiť do jednej. Bol to chaos...presne to tie útržky boli. Lenže Michael im práve teraz dával poriadok.
,,Hneď ako sa na to prišlo, začal so ho hľadať. Samozrejme proti vôle kráľa a kráľovnej- tvojich rdičov," pozrel na chrisa vo svojom náručí.
,,Prečo?" opýtal sa tíško Chris, ledva ho bolo počuť. Joel aj Alex vyvalili oči. Chlapec pred nimi neprehovoril ani raz a pred ním...
Odpoveďou mu však bol len úsmev a pokrútenie hlavou.
Joel si vzdychol.
,,Myslím, že sa všetcia potrebujeme dať do poriadku. A hlavne si oodýchnuť. Ty ostaneš dnes tu, zajtra prediskutujeme ďalšie kroky." A s tím sa vydal do spálne. Alex Michaela s Chrisom v náručí doviedol do izby a tiež išiel spať.
Michael Chrisa položil na posteľ, ľahol si ku nemu a oboch ich zakryl. Lenže Chris nechcel spať. Nie teraz, keď mal pri sebe svojho ochrancu a veci začínali mať konečne zmysel.
,,Aký," ozval sa tíško. Jeho hlasivky neboli zvykmuté hovoriť, takže mu to išlo ztuha. ,,Boli moji rodičia?" Michael sa len usmial do tmy.
,,Boli a stále sú skvelý vládci. Znovu postavili kráľovstvo po dvoch veľkých vojnách a po útoku ľudí. Avšak o tom viem len z listov od priateľov. Hneď druhý deň po tom útoku, druhý deň, od tvojho únosu som sa vydal hľadať ťa."
,,A...prečo moji...rodičia nechceli, aby si ma išiel hľadať." Michaelom to nepatrne myklo, ale aj tento malý pohyb Chris zaznamenal.
,,Kráľ a kráľovna nikdy nechceli aby som bol tvojím ochrancom."
,,Prečo?" Povzdych.
,,Ty si princ, budúci kráľ. Ja som vo vašej ríši vyhnancom. V minulosti som urobil niečo zlé a tvoj otec ma vyhnal. Poslušne som odyšiel. Lenže, keď som si uvedomil, že sa pre mňa nikto nsrodil narodil. Musel som sa vrátiť. A tým niekým si bol ty."
,,Čo si spravil?" Chris dával jednoduché otázky, lebo s inými sa nikdy nepotýkal, ale aj tak pre neho mali nemenšiu hodnotu.
Michael sa na neho len pozrel.
,,Naozaj nevieš?" A v tom sa mu pred očami začali myhať obrazy. Najprv to boli len také mžiky, tie sa začali spájať a hýbať. A potom to uvidel. Muž, veľmi podobný Michaelovi teraz stál za stolom a mračil sa na chlapca na druhom konci stola. Michael! Áno, ten chlapec na druhej strane stola bol jeho Michael. Muž mu podal nejakú fľašku s fialovou tekutinou. Nalial to do inej fľašky. Z tej vyšla para. V zápätí sa prihnal ten muž, odstrčil chlapca a dichtivo hrabol po fľaške. Čo z nej muž vylovil už Chris nevidel, lebo do domu vtrhli vojaci a oboch odvliekli pred kráľa. Potom naledovala len otcova smrť a Michaelovo vyhostenie.
,,Už viem," ozval sa Chris do ticha. Micael len kývol.
,,Ale prečo....vyhostil teba, keď...to tvoj otec."
,,Pomáhal som mu. Bol som spoluúčastnik, len preto som neprišiel o hlavu, ako otec."
,,Aha." Viac sa ku svojmu ochrancovi primkol. A teraz najdôležitejšia otázka na koniec.
,,Ostaneš so mnou?"
,,Samozrejme." Až teraz spokojne zaspal.
..
(Ajuš, 21. 1. 2014 1:29)