,,Tak tu si," ozval sa nad ním hlas. Otvoril oči a uvidel to dievča.
,,Prečo si odišiel a nikomu nič nepovedal?" pridal sa ku nej Joel. Všimol si ho až teraz. Postavil sa a...proste stál. Nehovoril. Joel si len vzdychol.
,,Tak poď, ideme na obed." Kývol na oboch a išli do jedálne, kde už Alex servíroval jedlo na taniere.
Chlapec už vedel jesť s príborom bez toho, aby na seba vykydol polovicu obeda. Po obede sa Joel s Alexom uhniezdili po jedným stromom v záhrade, Shanya sa hrala a chalan zaliezol do izby.
Idilka sa zvrtla až večer. Alex uložil malú a vykvasil sa ku Joelovy na gauč. Ten si ho schoval do náručia a spokojne sa usmieval. O poschodie vyššie v posteli ležal chlapec. Zmietali sa v ňom pocity. Akoby ho to chcelo rozpárať.... vháňalo to slzy do očí. . Nechápal čo sa to s ním deje. Ale ten pocit v ňom rástol čím viac cítil svojho ochrancu.
Zdvihol sa z postele a prešiel ku oknu. Na krajinu už dávno padla tma. Pozoroval okolie... snažil sa ho nájsť. Síce ho nikdy nevidel, ale ten pocit by poznal kedykoľvek. Lenže neprichádzal...miesto neho sa z lesa vyrojilo stádo chiaranov. V mžiku oka mal v ruke kosu a bežal von. Nemyslel, proste konal.
Išlo to dobre...zo začiatku. Lenže boj začínal trvať príliš dlho a chiarani len pribúdali. Bol unavený a Alex s Joelom na tom neboli lepšie. Krvácajúce rany, bolesť v končatinách a aj v rebrách. Presne to mu bolo. Cítil malátnosť spôsobenú stratou krvy. Snažil sa ju zahnať, ale stále viac ho sťahovala do svojich spárov. Nedal si pozorf a jedna z oblúd ho hodila o strom. Snažil sa vstať, ale nohy ho neudržali. Blížili sa ku nemu dvaja chiarani. už videl svoju smrť...a nič. V poslednej chvíli sa otočili a odišli...a spolu s nimi aj ich svorka. Alex a Joel na to hľadeli s otvorenými útami. Joel sa spamätal prvý.Dobehol k telu pod stromom, nahmatal pulz.
,,Žije!" Rýchlo mu pod chrbát vsunul ruku, naddvihol a nasmeroval ku svojmu krku. Lenže chlapec nezareagoval. Položil ho späť, prerezal si dlaň a vytekajúcu krv pustil do jeho úst. Menšie ranky sa zhojili ale rana cez hruď a brucho krvácala ďalej.
,,Čo s ním?" uprel vystrašený pohľad na Alexa. Alex len zakrúti hlavou, ani on nevie.
,,Ja mu viem pomôcť," ozve sa hlas za nimi. V tom strachu si aj zabudli dávať pozor. Alex sa prudko zvrtne a namieri na neznámeho zbraň.
,,Moje meno je Michael, som Chrisitanov ochranca." Alex naprázdno otvorí ústa. Ochranca...Chriastian... A potom sa zamračí.
,,Pomôž mu a potom mi budeš musieť dosť vecí vysvetliť." Michael len kývne. Kľakne si ku Christianovi a niečo mu pošepká do ucha. Ten otvorí oči a usmeje sa. Rozumie aj bez slov. Posunie hlavu, tak aby mal ústa presne na Michaelovom krku a zahryzne. Len čo mu prvé kvapky vniknú do tela, pocíti úľavu. Rana sa začne hojiť, únava zmizne a nahradí ju niečo iné...pocit šťastia. Konečen má svojho ochrancu.
..
(Ajuš, 21. 1. 2014 1:24)