6. kapitola
28. 12. 2013
Dívanie von oknom sa stalo jeho najzaujímavejšou činnosťou, keď mal lekcie s tím nudným dedom, čo si hovoril lektor rétoriky. Všetcia okolo neho si mysleli, že nevie hovoriť. To bol však len klam. On len hovoriť nechcel. Nemal tú potrebu. Bolo mu dobe aj bez reči. Vlastne ju nikdy moc nevyužíval. V ústave od neho nechceli slová, ale činy. Reč používal len keď podával hlásenia z misii. A ani teraz mu moc nechýbala. Nenachádzal potrebu rozprávať. Všetko, čo sa v ňom odohrávalo, v ňom aj ostávalo. Tak ako vždy, v tomto ohľade sa nemenilo nič. či to bolo dobre alebo zle posúdiť nemohol. Ale v poslednej dobe ho znepokojivalo čo cítil. Prvý krát v živote mal obavy.
,,Tak a dnes končíme," zaregistroval v momente. Doteraz toho pána nevnímal, ale toto už ku nemu doletelo. A uľavilo sa mu. Konečne nebude rušiť jeho myšlienky.
Vstal od stola a premiestnil sa ku oknu. Nesadol si ako inokedy. Ten pocit v ňom silnel, pach smrti sa približoval a vyvolával v ňom najprirodzenejšie pudy. Tie pudy, ktoré v ňom armádapotláčala, ktoré ona ovládala a púšťala ich len keď potrebovala. Joel aj Alex ho nenútili používať svoje pudy. Ale teraz sa rozvynuli naplno.
Schmatol kosu a bežal von. Je to tu!
Preletel cez obývačku rovno von. O pár sekúnd sa za ním vyvalili aj Joel s Alexom. To čo uvideli ich dokonale ochromilo. Pred nimi stála asi päť metrová obluda. Jeje telo vyzeralo akoby malo vredy. Predĺžená papuľa a v nej niekoľko radov zubov. Mohutné vredovytá svaly, obzvlášť na nohách.
,,Kriste, čo to je?!" zvreskol Joel šokovane.
,,Ja...ja neviem," zabľabotal Alex. Obaja boli šokovaný. Ale chlapec pred nimi šokovane nevyzeral. Mal pevný postoj a isté držanie tela. Nebál sa.
,,Poď späť, na toho ty nemáš," zakričal na neho Joel. Chlapec oproti tej príšere vyzeral ako trpaslík. Lenže chlapec bol ujavne iného názoru. Popošeil ešte pár krokov a stál len pár krokov pred stvorením. To z dvoch zadných nôch kleslo aj na predné. Teraz vyzeralo ako ohavný a prerastený vlk. dokonca tak ja vrčal. A chlapec mu vrčal späť. Premariavali sa ako keby bojovali o korisť. Lenže tu nešlo len o korisť. Tu šlo hlavne o život. Kto prehrá, umrie.
Obluda zarevala a zubami cvakla po chlapcovi. Ten mršne uskočil a sekol...zasiahol presne do ramena. Doskočil na zem a sekol znova. Tento krát do brucha. Obluda zrevala bolesťou a máchla labou. Zasiahla presne cez chlapcov hrudník. Ten akoby i to ani nevšimol pokračoval v boji.
Nebolo to ako z filmu. Bez okrás, bez efektu. Bol to boj dvoch šeliem. A na koniec príšera padla ku zemi. Mŕtva. chlapec sa otočil ku Joelovy s Alexom. Popošiel pár krokov a klesol k zemi. Prvý ku nemu dobehol Joel. Prevrátil ho na chrbát a zbadal tri dlhé a dosť hlboké škrabance.
,,Nedostatok krvy," oboznámil ho Alex so situáciuo.
,,Musíme ísť za Sarah."
,,Dovtedy nám tu umrie. " Joel zaťal zuby. Nemohol ho nechať zomrieť. Nikdy by to nepovedal nahlas,ale mal to stvorenie rád. V hlave mi preblesklá zvláštna myšlienka.
,,Dám mu svoju." Alex na neho vyvalil oči.
,,To..myslíš vážne?" Rázne kývol.
,,Tak šup." Poddvihol chlapca a jeho hlavu priložil ku svojmu krku, presne tam, kde mal tepnu. Cítil, ako sa jeho svlay napli. Chvíľu zrýchlene dýchal. Ucítil oliznutie a v zápätí bolesť, ktorá rýchlo odoznela. Zaklonil hlavu a nechal chlapca piť. Ten slastne bručal. Onedlho sa dostavila malátnosť. Zavrel oči... toto je koniec? Zuby v zápätí zmizli spolu s tiehou tela. Otvoril oči a uvidel Alexa s chlapcom v náručí.
,,Bude v poriadku," usmieval s. ,,A ty budeš?"
,,Budem. Krvinky sa obnovia a malátnosť zmizne len čo sa vyspím." Vyhrabe sa na malátne nohy a spolu s Alexom idú domov.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
