10.kapitola
Položil ho na posteľ a sadol si ku nemu. Vyzeral ako spiaca bábika. Ledva dýchal. Nereagoval na nič. Jeho myseľ sa vznášala niekde v opare za závojom sladkej nevedomosti. Ani krv nemohol prijať. Proste nereagoval. Ale Michel vedel, že sa mu vráti. Najpv však musel prekonať ten šok, čo zažil, keď uvidel toho parchanta. James... v Michaelovi kypela krv, keď si spomínal na to čo z Chrisa cítil v jeho prítomnosti. A ten druhý... zamračil sa.
,,Mi-chael," zachraptel chlapec na posteli.
,,Tu som, maličký," naklonil sa nad neho. Chris sa usmial. Opatrným gestom si Michaela stiahol ešte viac ku sebe a zahryzol sa do jeho krku. Ihneď pocítil úľavu.
,,Ľahni si ku mne," zašepkal, keď sa odtiahol. Miachel to ochotne splnil a schoval svoj maličký poklad v náručí. Znova sa chvel.
,,Povieš mi o tom?" Chris vedel kam jeho ochranca mieri. A vedel aj to, že prostredníctvom neho Michael vedel, čo tie roky prežíval.
,,Prečo to chceš počuť? Veď si to preda spoznal cezo mňa."
,,Máš pravdu. Ale chcem to od teba počuť. Chcem vedieť, čo ťa tak videsilo." Christian sa zahmýril.
,,Nebol to ani tak James, čo ma vydesilo. Ale to ten druhý."
,,Tá jeho ochranka?" Chris kývol.
,,On to bol ochranca ako ty," šepol skoro bez hlasu a v Michelovi zatrnulo. ,,Vydesilo ma to...a potom ma napadlo..." Chris sa zasekol. Jeho hlas kolísal a teraz sa vytratil úplne. Michael v Chrisových pocitch tápal odkedy sa ten ochranca na neho vrhol. Bola to moc veľká smršť, ktorej nerozumel ani on sám.
,,Čo ťa napadlo, maličký?"
,,Ten ochranca predsa ku niekomu patrí, nie? Čo sa s ním stalo? Odtrhli ich od seba nasilu? Alebo sa ešte ani nenaši? A... čo by bolo so mnou keby mi vzali teba..." Michael sa mykol.
,,Nikto ma od teba nevezme. Nikdy. To ti sľubujem."
,,Ja...ja ti verím."
,,Dobre. Tak sa už netráp. Zavri oči a spinkaj."
A naozaj. Smršť pocitov ustala, ostal len pokoj. Chris zavrel oči a onedlho sa ozvalo len kĺudné oddychovanie. Michel sa spokojne usmial a pomaly ho nasledoval.
Ráno bolo napäté, hlavne zo strany Alexa a Joela. Pojedlai svoje raňajky a poočku sledovali Chrisa. Ten sa ich pohľadu vyhýbal. Nechcel to s nimi rozoberať. Chcel sa len stúliť pri Michaelovi a zaspať. Mal však smolu, lebo alex už otváral ústa a pýtal sa na včerajšok. Chris si len vzdychol.
,,Ten čo rozprávl bol James, vedúci ústavu. Ten druhý bol ochranca."
,,James ale neni vampír," namietol Joel.
,,Neni," kývol Chris. ,,Ale vie pracovať s genetikou a podobnými vecami. Proste si ho upravil. Ten obojok čo mal na krku...aj ja som mal taký. Vydáva to elektrické šoky, dosť silné a tak nás vlastne ovládal." Joel sa zamračí ešte viac a Alex len kývne.
,,Dobre, my dvaja," hodí hlavou ku Joelovy. ,,Pôjdeme za Sarah. Vy dvaja sa pôjdete do mesta prejsť." Chrisovy zabehne kus raňajok, Michael sa usmeje. ,,Bez protestov," hodí po oboch vražedným pohľadom. Chris si vzdychne. Nechcel ísť von medzi všetkých tích ľudí. Desili ho.
Pozrel na Michaela. Jeo úsmev ho uistil, že bude v poriadku, že on ho ochráni. Tak ako vždy.
A tak poobede Christian nafasoval teplé oblečenie s topánkami a spolu s Michaelom vybehol von. Držali sa blízko seba, Michael Chrisa nežne napomínal, aby mu nerozdrvil ruku. Tlačil sa na neho tak, že to vyzeralo akoby chcel do Michaela vrásť. Placho sa obzeral po ľuďoch okolo seba.
Michael ho vzal do maličkého parku, kde boli asi traja ľudia a päť psov. Dvaja z nich pribehli ku ním a začali šťastne hopsať okolo.
,,Nebojte sa, oni sú síce veľký, ale priateľský," usmialo sa dievča vedľa nich. chris mal skôr dojem, že hafani dokážu mávnutím chvosta posunúť stoličku. Ale aj tak sa ku jednému sklonil a pohladil si ho. Hneď pribehol aj druhý a Chris bol v obložení. Psi ho radstne olizovali a srkali mu veľké hlavy pod ruky.
Michael to všetko sledoval. Sledoval Chrisovú radosť a rodiaci sa úsmev.
:3
(Ajuš, 16. 3. 2014 13:15)