Záchranca
28. 12. 2013
Chvel sa. Zimou...strachom. Lačné pohľady sa priliepali na jeho obnažené telo. Vyzliekali ho, aj keď už bol celkom nahý. Jediné čo ho halilo boli početné modriny a škrabance.
,,No taak, predveď sa," zakričal na neho opĺzly hlas a miestnosťou sa rozzonel hurónsky smiech. Tíško vzlykol, boles´tou sa nemohol ani poriadne pohnúť. Títo muži ho najprv zbili potom brutápne znásilnili. A teraz ešte chceli striptíz, aby sa mohli znova ukojiť na jeho tele.
,,Hej ty kurva," vykríkol ďalší hlas. Nevidel ich. Aj keď sdel na stole, alereflektory svietili tak, že on ich nevidel. Zato oni mali na jeho telo dokonalý výhľad. Pomaly pohol rukou, dotkol sa hrudi. Pomaly kĺza po poničenej pokožke. Zavadil o bradavku. Cítil stopy zubou. Všade. Zavrel oči a nechal sa uniesť preč. Stále sedel na stole, ale v jeho mysli sa objavila teplá vaňa a on v nej. Bol spokojný...aspoň vo svojej mysli.
Počul nechutné vzdychy a krochkanie. Sádo prasiat! Kroky. Mierili ku nemu. a zrazu ucítil niečo mäké okolo svojích ramien. Mäké a teplé. Na jeho tele. Otvoril oči, zdvihol hlavu. Nad ním stál chlap ako hora. Vyľakane vyvalil oči. Čo s ním chce?
Ale miesto očakávanej rany sa ho dotkla jemná ruka.
,,Ideme domov," ozval sa pevný hlas. Mocné ruky ho vzali do náručia a niesli peklneou miestnosťou. Nikto z prítomných ani len necekol. Chlapec spokojne zavrel oči a oddal sa tomuto mužovi. Veril mu. Veril svojmu záchrancovi.
Paráda
(Karin, 1. 4. 2019 14:33)