Vždy ťa nájdem
18. 2. 2014
Díval sa. Len sa díval. Objímal ho svojím pohľadom, láskal žiarivú pokožku. Mladučké telo sa v čienych perinách strácalo.
,,Zess," vzdychli červené pery. Sadol si ku nemu, ale nedotkol sa ho. Bál sa trestu, ktorý by mohol prísť. Nechcel to stvorenie stratiť. Naďalej ho chcel mať pri sebe, svoje malé svetielko.
,,Zess," ozvalo sa druhý krát. Naliehavejšie. Bojazlivejšie. Zúfalejšie. Aj tak sa ho nedotkol.
,,Zess," ozvalo sa tretí krát. Ale už to nebolo slabé ševelenie, ale výkrik plný strachu. Už sa nemohol premôcť a zovrel krehé telo vo svojom náručí. Nemohol ho nechať trpieť.
Čiernu košeľu zmáčali prvé slzy. A mladé telo sa preberalo zo zlého sna.
,,Hikari," šepol opatrne, aby to stvorenie nevyplašil. Vedel, že stačí len jeho hlas, aby sa upokojil.A nakoniec sa na neho upreli dve strieborné oči. Jeho milovaný bol pri vedomí. Usmial sa.
,,Dobré ráno."
,,Dobré," zamumlala tá malá bytosť.
,,Hádzal som sa veľmi?"
,,Raz si ma skoro skopal z postele. Inak to nebolo až také hrozné."
,,Je to zle." Miklo ho.
,,Nie. Je to v poriadku." Biela hlava sa zavrtela v zápornom geste.
,,To môj otec. To on môže za tieto desy. On..." kôpka sa zachvela. A on vedel, že je to pravda. Že ich manželstvo sa nikdy nemalo stať. Sú príliš rozdelny. Nie len vzhľadom. Maličký v jeho náručí bol dedičom Svetlého kráľovstva a on vládol Tme. To bol hlavný rozdiel medzi nimi. A to vadilo aj kráľovi Kráĺovstva Svetla-otcovi malého Hikara. A Hikari cítl zlosť svojho otca, cítl, že to nebolo v poriadku. A Zess s tým nič nevedel robiť.
,,Idem sa umyť." Vymanil sa z jeho náručia a zamieril do kúpeľne. Zess ho vyprevadil pohľadom. Mal pocit akoby slnko, ktoré predtým tak hrejivo žiarilo, zhaslo a na jeho miesto nastúpila zima.
Neskôr:
,,Musím odísť," šepol k túliacemu sa telu.
,,Kam?" ozvalo sa a zpod periny sa vynorila strapatá hlava.
,,Na východ. Kráľ ohňa potrebuje pomoc."
,,Dobre."
Viac ho ku sebe pritisol.
,,O pár dní som späť."
,,Dávaj na seba pozor."
,,Dám."
V tú noc svetlo prekrývalo tmu a tma svetlo, až sa spojili do jedného. Na svitaní Zess naposledy pobozkal Hikara a vydal sa na cestu.
O tri mesiace neskôr:
,,Čo sa stalo?" silný hlas zadunel chodbami hradu. Zess sa zosunul na kolená aj s Hikarim v náručí. Jeho vojnová výprava sa pretiahla na viac ako pár dní, ako sľúbil. Ale nepočítal, s tým, že keď sa vráti, nájde maličkého bez života.
,,Nevieme pane," ozval a hlas jedného sluhu. ,,Pán pred troma dňami odpadol a už sa nezobudil." Po bielej tváry sa rozkotúľali slzy. Čo teraz?
,,Zess," zahrmel ďalší hlas. Menovaný prudko zodvihol hlavu. Pred ním stál Svetlý kráľ.
,,Čo si s ním urobil?" opýtal sa zúfalo Zess.
,,Vzal som jeho dušu a stvoril som ňou nového človeka. Začlenil som ho do bežného života. Už ti nepatrí. A teraz si vezmem aj jeho telo." A naozaj. Telo v Zessových rukách sa zamihotalo a zmizlo spolu s kráľom.
Zámkom sa ozval beznádejný rev.
O rok neskôr:
Pomaly kráčal pustou krajinou. Okolo neho poletoval vietor, pod nohami škrípal piesok. Nebola to jeho krajina, tú už dávno opustil. Nezniesol tiahu spomienok na svojho milovaného. Príšerne to bolelo, rozožieralo dušu, rezalo srdce. Jeho existencia sa menila na tieň, ktorý puroval sem a tam a nemohol nájsť pokoj. Radšej sa vydal na cestu bez cieľa.
A tak kráčal až prišiel ku veľkému balvanu. A tam ho uvidel. Chlapca s mačaťom v náručí. Chlapca tak podobnému jeho Hikarovi. A oproti nemu leva. Rozbehol sa. Zastavil až pred chlapcom, rovno oproti levovi. Ten zavrčal. Ale nevrhol sa na nich. Prirodzene z neho cítil temnotu. A tak sa len rozbehol preč. Chlapec za ním si oddychol.
,,Ďakujem pane." Otočil sa ku nemu. A takto zblízka akoby videl Hikara. Tie oči, rysy tváre. Ale jeho vlasy boli hnedé a krátke. Oči čierne. Ale musel to byť on. Nikto nemal tak jemné rysi tváre, tak jemné telo, takú prekrásnu pokožku. Nikto. Bez rozmyslu sa natiahol a prilastnil si jeho pery. Chlapec od prekvapenia zhíkol.
,,Hikari," vzdychol šťastne.
,,Pane..ja..ja nie som Hikari. Moje meno je Aien." Zess údivom vyvalil oči. Akoby nemohol? Veď vyzeral presne... nie, toto je len niekoto vytvorený z Hikarovej duše. Samozrejme, že si ho nepamätal. Takú chybu by Svetlý kráľ neurobil. Ale to neznamenalo, že mu nemôže ostať na blízku.
Chlapec ho zaviedol do svojej dediny, tam sa už rozdelili.
A tak začal Zessov dedinský život. Deň čo deň mal pred očami Aiena, deň čo deň sa mu viac približoval. Získaval si ho. Cítil, že ani on neni chlapcovy ľahostajný, čo ho tešilo. Prekrásne reagoval na jeho dotyky červenanám. Po nejakom čase sa začal dotýkať aj on jeho. Najprv to maskoval za náhodné dotyky, potom akoby mu to bolo jedno. Proste sa dotýkali jeden druhého.
,,Hej Zess." Zastal a otočil sa. Vzápätí mu do náručia vletel Aiden a prisal sa mu na pery. Konečne! Hodil ho do sena a naplno sa ponoril do milovaných pier. Bolo to presne také, ako si to pamätal. Nežné, plné lásky a nežných citov. A keď bolo po všetkom, maličký sa mu spokojne schúlil do náručia a zaspal. Zess cez neho prehodil ruku a tiež sa nechal unieť do ríše snov.
Spal len chvíľu, zpbudil sa nadránom. A spolu s ním aj Aien.
,,Milujem ťa," šepol mu Aiden predtým, než ho pobozkal. V tom ucítil jemné šteklenie pod prstami. Rýchlo sa odtiahol. Znovu už nie! Nech mi už nezmizne. Ale nič také a netalo. Len Aidenové vlasy sa predĺžili až pod ramená, dostali farbu tekutého striebra. Rovnako oči dostali svoju pôvodnú farbu.
,,Hikari," vydýchol Zess prekvapene.
,,Zess," oplatil mu to Hikari so ťastným úsmevom.
,,Si to naozaj ty?"
,,Ja..asi hej. Cítim sa zvláštne." Pery sa mu zvlnili do uličníckeho úškrnu. A cez Zessa sa prevalila vlna dokonalého šťastia.
,,Vrátime sa domov?"
,,A čo tvoj život tu?"
,,To nebol môj život," pokrútil hlavou. ,,Bol Aienov. A ja nie som Aien. Som Hikari, a ten patrí ku tebe do KráľovstvaTmy."
,,Patríme jeden k druhému," šepol mu Zess.
Neskôr toho dňa sa vydali na cestu...domov.
,,Stoj," zavelil Zess zrazu. V prachu sa začala rýsovať postava mieriaca ku ním.
,,Rian," zasyyčal Zess nebezpečne, keď postava doputovala až k ním.
,,Čo tu chceš? Hikari ide so mnou. Je to môj manžel, patrí ku mne." Viac si chlapca pritisne ku sebe. Posol svetla sa len usmial.
,,Kľud, ja ti ho nechcem zobrať. Nerád to priznávam, ale vy dvaja tvoríte zväzok, ktorý nerozdelí ani môj pán. Želám vám veľa šťastia." A bol preč.
,,Tak to bolo divné," ozval sa Hikari. Zess sa len uškrnul na súhlas a poračovali v ceste.
Len čo sa dostali na územie Tm, svetlo a temnota sa dostali do rovnováhy. Páni boli doma.
Komentáře
Přehled komentářů
Moc pěkné.
Kawai :3
(Mysticia-sama, 19. 2. 2014 19:39)Krásná jednorázovka. dokázala bych si představit i několik kapitol :) Opravdu se povedla, je boží
:3
(Ajuš, 18. 2. 2014 12:36):O práve som umrela... Si pozvaná na môj pohreb. A tam mi toto prečítaš ešte raz.. Dokonalosť ♥_♥ Krása a ja neviem čo všetko k tomu povedať :3
Paráda
(Karin, 1. 4. 2019 14:25)