Ľahký dotyk na chrbáte, teplý závan dychu na krku. Hebké pery sa ho opatrne dotknú. Vydere sa z neho tichý ston. Ruka na chrbáte sa pohne a opatrným gestom sa pohne hore a zase dole. Dotýkajú sa ho len bruška prstov. Tak jemne, s citom. Nezamestnaná ruka sa presunie na hruď a cez košeľu ho začne hladiť. Nikam sa neponáhľa. Doputuje ku gombíkom a niektoré z nich rozopne. Košeľa mu padne z pleca, ktoré nechá odhalené. Lačné ústa sa primknú ku obnaženej pokožke. Ruka na chrbáte zosilní svoj stisky pritisne si krehké telo ku druhému. Ústa na pleci sa začnú pohybovať po obnaženej koži a prejdú aj na krk. Kde tu sa do hry zapojá aj zuby. Miesto, ktoré oni zrania, ošetrí jazyk. Z tela v náručí sa vyderú ďalšie vzdychy.
,,Viac," izve sa slabý hlások.
,,Neboj môj maličký, všetko bude." Nechce ho videsiť, nebude sa ponáhľať. Jeho milenec je predsa tak krehunký, ako prvý sneh. Rozopone ďalšie gombíčky a a košeľa skĺzne úplne. Keďže on sám je do pol pása nahý, sa ich telá natisnú na seba bez akejkoľvek prekážky.
Obe ruky sa presunú na chlapcové plecia a zatlačia ho na chrbát. Jeho oči sa otvoria a preľaknute sa zadívajú na toho, kto si dovolil vytrhnúť ich majiteľa z euforickeho oparu.
Muž sa nad neho s úsmevom nakloní.
,,Neboj sa ma," zašepká. Vyšší tón hlasu si nedovolí, chlapcové zmysly sú momentálne moc citlivé.
,,Nebojím," šepne to mláďa vzdorovito. Neoponuje mu, ale vie svoje.
Skloní sa ku jeho hrudi a perami ju začne skúmať. Zreteľne vníma potešenie, ktoré sa plazí všade okolo nich. Pripadá si ako virtuóz. Vedel hrať na každú strunku chlapcovho tela. Vedel ju rozochvieť a tým z neho dostať tie najkrajšie tóny. Presne vdel ke zatlačiť, kde byť zase jemný. Robil to skôr inštinktívne, často sám nevedel čo robiť. Ale už si zvykol, že tu mu moc rozmýšľania nepomôže. Tieto chvíle boli jednoducho vedené inštinktami...a mágiou. Presne to teraz vznikalo. Mágia....mágia vzájomného milovania.